Po dlhšej pauze sa Vám opäť hlásim s čerstvým Blogom, tento krát bez úvodného jazykového okienka:) Budúci týždeň to budú tri mesiace čo som tu, čo znamená aj to, že budem na chvíľu musieť kvôli vízam opustiť krajinu a teda strávim Mikuláša a najbližší predĺžený víkend vo Francúzsku, konkrétne najodľahlejšej časti EÚ- ostrove La Reunion. Začnem, ako je už zvykom, novinkami zo súkromného života. Po dvoch mesiacoch sa mi podarilo na chvíľu vrátiť k lezeniu, môjmu asi naj koníčku. A to hneď v legendárnej oblasti TSARANORO ktorá ponúka nádherné platňové viac-dĺžkové lezenie po maličkých chytoch až do výšky 800 m. S Maike sme sa tu vybrali počas jesenných prázdnin. Trochu som poliezol s Maike a potom s miestnym borcom, Herym sme sa pustili do nádhernej cesty Out of Africa. Cestu sa nám však nepodarilo dokončiť, kvôli Heryho zranenému ramenu(nezranil sa počas nášho lezenia)... snáď počas Vianoc? Hery je však riadny týpek a požičal mi lano, aby som mohol trénovať aj cez víkendy v okolí Tany. Nuže sa aj stalo a zaškolil som Solofa, dobrého kamoša a učiteľa matematiky... V práci sa blížime ku posledným fázam GTP, čo nám dáva napríklad aj viac priestoru pre iné animácie a aktivity... Keďže momentálne nám ostáva už len posledných pár dní v Antsirabe, začína to tu nadobúdať nostalgickú atmosféru lúčenia... Študenti počas aktivít navyše, napr. bonusová úloha kvízu na angličtine- postaviť sa na čo najmenej končatín- vpravo. Vďaka OZ Človek v Ohrození, som sa zapojil aj do projektu Afrika bez Mýtov, v rámci ktorého už tri slovenské triedy so mnou absolvovali 45 minútovú skype-besedu o Madagaskare. Vďaka podpore zo SlovakAid, prémiovej verzií skype-u a možnosti zdieľať obrazovku, môže trieda sledovať moju pripravenú prezentáciu s fotografiami a počúvať môj komentár a potom spoločne absolvovať video diskusiu. Jeden z hlavných cieľov týchto besied je nabúrať stereotypy o Afrike- "Veď Madagaskar predsa nie je Afrika, je to malý kontinent." hovorí môj dobrý kamarát Bo... Žiaci mávajú zaujímavé otázky, napríklad ohľadne chorôb. Konkrétne v Slovenských médiách sa už objavila informácia o tom že tu máme mor... Mor sa tu naozaj vyskytuje, konkrétne za rok 2014 usmrtil 40 osôb zo skoro 23 miliónov obyvateľov (informácie sa jemne líšia v rámci jednotlivých zdrojov). Vyskytuje sa však len v oblastiach ktoré sú naozaj špinavé a je nebezpečný len v prípade neužitia liekov. Novinka ohľadne moru bol prípad v oblasti, kde sa predtým nevyskytoval- v oblasti hlavného mesta Madagaskaru, kde zomrel 1 z 2 nakazených. Toto prinieslo túto správu až do Slovenských médií, kde sú bohužiaľ katastrofy vítané, tvoria väčšinu každodenných správ a pre mňa aj dôvod nesledovať komerčné médiá... Ďalšie dotazy mali žiaci napríklad ohľadne ženskej obriezky, ktorá sa tu nepraktizuje, diskutovali sme aj o jazykoch, názore miestnych na pomoc z vonka, lemuroch či o pirátstve a banditoch. Asi pred dvoma týždňami sa tu 4000 banditov (zlodejov dobytka) vzdalo a štát im za to ponúkol sociálnu podporu pre začiatok nového a slušného života. Na prvý pohľad super správa, no je to trochu viac na zamyslenie... Má sa snáď človek stať najprv banditom aby ho štát sociálne podporil? Ako možno viete, Madagaskar je ekonomicky jedna z najchudobnejších krajín sveta a aj preto poznám ľudí ktorí nesúhlasia s podporou banditov miesto obyčajných ľudí, ktorý nikdy nikomu neublížili a nikdy nič neukradli... No toto je moc citlivá téma na to aby som Vás o nej rozprával ja sám. Nechám to radšej za mňa povedať tých ktorý o tom vedia viac... Podobnej problematike sa totiž venuje aj miestny rapper THT vo svojom klipe. Aj keď textu zrejme nebudete rozumieť, video Vám jasne ukáže jednu z tvári chudoby na Madagaskare.
0 Comments
"Nadra Ianao" alebo po islandsky " þú ert aumingi", v slovenčine voľne - niečo ako "Ty lúzer"... Tak to by bolo opäť úvodné jazykové okienko. Fakt, že už dokážem aj uraziť kamaráta touto frázou znamená, že sa tu cítim skoro tak fajne ako doma. Na úvod sľúbený Lemur: S Maike sa nám totižto podarilo posledný víkend v hlavnom meste stráviť v dažďovom pralese Andasibe. Hady, lemury, dinosaury, chameleóny, chrobáky, draky, pokémony... Skoro všetko toto tu ponúkajú... Ja Vám z toho ponúknem zopár fotiek... Zatiaľ posledný víkend v hlavnom meste to bol preto, že sme už tretí týždeň v Antsirabe, meste 160 kilometrov južne od hlavného mesta, najchladnejšom mieste na Madagaskare (vo výške 1500 m.n.m). Antananarive a Antsirabe, to sú mestá, kde budeme počas našej stáže pôsobiť. Antsirabe nie je zďaleka také rušné ako Tana, namiesto množstva automobilov sa na prepravu používajú rikše, poháňané cyklistom, bežcom alebo chodcom. Pre mňa toto mesto žije hudbou, môžete navštíviť jemne jazzový kabaret, kde som už strávil nejeden príjemný večer. V mojej rockovej štvrti, kde bývame s Maike a mladomanželmi Bo a Nosy, je nemálo kapiel, niekedy mám až pocit, že každý hrá na nejaký hudobný nástroj alebo spieva... Večery sa teda trávia pri pivku alebo miestnom rume, jamm session, gitarovačke či karaoke... Video, zo spomínaného kabaretu. Účasť publika je vždy vítaná a tak som sa pridal aj ja:) Čo sa týka škôl, tak v Antsirabe pracujeme s dvoma školami, FOFAMA a lycée André Resampa. Medzi zaujímavosti patrí možno aj to, že sme sa ešte nestretli s neochotou. Keď človek niekoho požiada, aby niečo pre neho urobil, robí čo je v jeho silách. Či sa jedná o návštevu hodiny matematiky alebo nemčiny, zorganizovanie školenia pre učiteľov alebo zapožičanie projektoru, každý nás víta s úsmevom a pomôže ako môže. Treba však ponúknuť aj kritický pohľad. Napríklad vybavenie škôl a skúseností žiakov čo i len s počítačmi sú na zamyslenie. Je vidno, že počítač nie je každodenný spoločník, zdroj zábavy, či priateľ. Už len jednoduché úlohy ako niečo napísať alebo vyhľadať pomocou Google, nie sú pre žiakov samozrejmosťou. Na verejnom lýceu majú síce množstvo počítačov vďaka rozvojovej spolupráci s Nórskom z pred 8 rokov, ale pri práci s množstvom z nich treba mať naozaj trpezlivosť. Windows XP, ktorému skončila podpora v máji tohto roku, je samozrejmosť. FOFAMA napríklad ani nemá pripojenie na internet. Je to internátna škola, kde množstvo študentov aj prespáva. Možno aj preto nás tam vždy vítajú s obrovským nadšením. Projektor, notebook a 3G pripojenie ktoré máme zo sebou obohacuje predstavu miestnych žiakov o živote v iných krajinách sveta, či už u nás na Slovensku, v Nemecku u Maike, alebo inde vo svete vďaka účasti na GTP(Global Teenager Project). Samozrejme, na Madagaskare existujú aj súkromné školy s modernými počítačovými učebňami, na ktoré bežia napríklad aj reklamy v miestnej televízií, veľká časť študentov si však takú školu dovoliť nemôže. Naopak, čo však žiakom rozhodne nechýba minimálne pri aktivitách s nami, je motivácia, úsmevy a pozitívna energia, s ktorou sa púšťajú do jednotlivých aktivít a ktorú môžete vidieť aj na nasledovných fotografiách. "Inona ny vao vao? - Mamaky gazety..." Aj takýto madagaskarský "small-talk" ma už stihli naučiť... Voľne preložené: "Čo je nové? - Prečítaj si noviny..." Veru, veľmi slušná odpoveď to nie je, ale dôvod na úsmev a druh madagaskarského humoru, to áno... Foto: Hlavné mesto, les- stromy Ravinal a moja hosťujúca rodina. Práve o tom, čo je nové, čo ma tu naučili a čo som tu už stihol za cca tri a pol týždňa, Vám chcem porozprávať v prvej časti tohto článku... Okrem pár fráz, viacero spôsobov ako si dať "Ťukes, Daj na to alebo High-five" v štýle Antananariva som tu už zažil naozaj všeličo: · Výlet na skútri, ktorý sa pokazil a potom sa ho snažil opraviť každý... Najprv môj 13-ročný "brat" (z mojej hosťujúcej rodiny), nakoniec partia opravárov na trhovisku (pokusy neúspešné a tak si aj so skútrom berieme taxík). · Zdokonaľujúca jazda v autoškole takmer bez značiek, funkčných spätných zrkadiel či ukazovateľa rýchlosti... Záver: šoférovať na Madagaskare je jednoduchšie, lebo zďaleka netreba sledovať toľko vecí naraz :D · Víkend pri oceáne v meste, kde je elektrika vždy len istú, nedlhú časť dňa, no napriek tomu v bare večer funguje karaoke na záložnom zdroji... · Telefonát a stretnutie s profesorom polytechniky, ktorý študoval v Prahe pred 25 rokmi a bol nadšený, že môže po dlhom čase s niekým pokecať po česky... · Návšteva doktora po priotrávení sa sprejom proti hmyzu:D Tak aj to je pár mojich zážitkov. Pár príbehov, ktoré v sebe skrývajú aj isté riziko, riziko vytvorenia predsudkov. Keďže sa chcem aj naďalej o podobné príbehy s Vami deliť a aby sme sa vyhli stereotypom, odporúčam Vám prečítať si aj tento výborný článok o danej problematike od mojej kolegyne pôsobiacej v Burkine Faso: Zážitkov je naozaj nemálo, no prejdime k tomu, prečo som tu: čo tu vlastne robím? Zážitkov je naozaj nemálo, no prejdime k tomu, prečo som tu: čo tu vlastne robím? Som na stáži v neziskovej organizácií SchoolNET Madagaskar, v rámci európskeho programu GLEN, ktorý na Slovensku koordinuje OZ GLEN Slovakia. SchoolNET Madagaskar vznikol v roku 2005 ako impulz projektu GTP (Global Teenager Project), ktorý priniesol prvýkrát Microsoft Madagascar. Hlavný cieľ tejto organizácie je integrovať informačno-komunikačné technológie (IKT) do vzdelávania na Madagaskare a ich pomocou riešiť problémy v tunajšom vzdelávaní. Medzi najväčší problém Madagaskarského vzdelávania patrí nedostatok kvalifikovaných učiteľov, dokumentácie či učebníc. Ďalšie problémy sú samozrejme napríklad aj financovanie učiteľov. Počas socializmu, v 80tych rokoch vláda prestala najímať učiteľov, v dôsledku čoho veľa učiteľov zostarlo a odišlo na dôchodok. Ako odpoveď, vznikla asociácia rodičov ktorá začala najímať a čiastočne platiť nových učiteľov- ENSEIGNANTS FRAM. Často sú to učitelia ktorý nemajú iné ako všeobecné stredoškolské vzdelanie. Aj preto vidí SchoolNET Madagaskar riešenie alebo čiastočnú pomoc učiteľom pomocou integrácie IKT. Veď ktorý vzdelaný učiteľ toho vie viac ako napríklad google? (samozrejme, tým nechcem povedať, že učiteľ je nahraditeľný pomocou IKT...) Medzi hlavné dnešné aktivity SchoolNet Madagaskar patria: · vzdelávací cyklus GTP, na ktorom pracujem aj ja a moja tandemová partnerka Maike z Nemecka · rozsiahle školenia pre učiteľov organizované v spolupráci s Microsoftom a inými partnermi · rôzne menšie školenia pre učiteľov · vyhľadávanie sponzorov pre zriadenie počítačových učební No a akú úlohu v tomto všetkom mám ja? Hlavná náplň môjho projektu je animácia GTP s viacerými triedami v Antananarive po anglicky a po francúzsky a rovnako aj v Antsirabe. Okrem toho sme sa rozhodli zapojiť do vzdelávacieho cyklu tento rok po prvý krát aj dve madagaskarské školy pre hluchonemých. Čo to vlastne je ten GTP? Skrátene je to on-line vzdelávací cyklus kolaborácie medzi triedami v rôznych krajinách, ktoré si počas viacerých týždňov vymieňajú názory, dotazy a diskusie na vopred určenú tému za pomoci IKT. Okrem toho pripravujeme mimo GTP podobný cyklus medzi slovenskými, nemeckými a madagaskarskými žiakmi, pripravujeme a organizujeme workshopy o využití Scilabu (open source náhrada MATHLABu) pre učiteľov matematiky na gymnáziách (prvé školenie sa konalo tento utorok na najväčšom lýceu v Antananarive). Ďalšie plánované a uskutočnené aktivity sú mimoškolské animácie, ako napríklad škola v prírode a návštevy a výpomoc na hodinách angličtiny (z možným využitím IKT). Moja práca teda zahŕňa prípravné stretnutia s učiteľmi, školenia, návštevy po i počas vyučovania a iné animácií so žiakmi.
Ak ste sa dočítali až sem, tak Vám gratulujem a ďakujem. Na dnes je to odo mňa všetko. Nabudúce snáď konečne pribudne aj nejaká fotka Lemura:) "ROB VEĽA CHÝB, LEBO ROBIŤ CHYBY NIE JE MOŽNÉ." Včera sa mi sníval zvláštny sen o vznášajúcich sa ľuďoch... Odniesol som si z neho toto "motto" o chybách, ktoré možno vysvetliť napríklad aj mojou koktavou francúzštinou s americko-madagaskarským prízvukom... "Keď sa vrátiš na Slovensko, budeš hovoriť po francúzsky najlepšie spomedzi Slovákov a navyše budeš kresťan." Aj takto ma s úsmevom privítali v Antananarive, kde som priletel po štyroch letoch cez Tel Aviv, Addis Abebu a Johannesburg, trvajúcich dva dni. Medzi zážitky z cesty patrí aj tisíc otázok a kontrol v Tel Avive, spiaci predavači suvenírov na letisku v Addis či juhoafrické pivo a príbehy z Iraku s okoloidúcimi Anthonym a Joe-om v Johannesburgu. Antananarivo je plné úzkych uličiek, takmer nonstop je tu zápcha, meter čo meter niekto niečo predáva. Taký jemne organizovaný chaos, všetci mi tu dávajú rady o tom, ako treba byť v tomto nebezpečnom meste opatrný. Môj šéf Lala však najlepšie vie ako sa tu pohybovať: "Radšej si dáme ešte pivko a počkáme do večera, ako šoférovať v tejto zápche..." Po jednom dni s hosťujúcou rodinou, počas ktorého zameníme peniaze (najcennejšia bankovka má hodnotu 3 eurá, cítim sa ako mafián s hŕbou bankoviek) a nakúpime základné veci, vyrážame so žiakmi Environmentálneho klubu do "školy v prírode". Fotografia všetkých účastníkov školy v prírode, možno si všimnúť že som tak trochu najvyšší, vyššieho človeka ako ja som tu veru ešte nestretol. Keďže Madagaskarčania sú dosť veriaci, dokonca ma často, najmä deti prirovnávajú k Ježišovi. Ryža je vo väčšine rodín na programe tri krát denne, na raňajky, na obed aj na večeru, rovnako to bolo aj v škole v prírode, spalo sa v triedach gymnázia na fotke hore, v jednej chalani v druhej dievčatá. Tretiu triedu sme prerobili na jedáleň a vonku sa vždy varilo. Turistické miesto- Geyser. Zľava Ja, v strede stále aktívny profesor fyziky na dôchodku- Dadabe a sprava Solofy, mladý učiteľ matematiky. Na fotke dole všetci žiaci, ktorý by najradšej ostali v prírodných bazénoch Geyseru aj na úkor obedu či večere. Okrem toho že som mal možnosť vypomáhať počas Madagaskarskej "školy v prírode", momentálne pripravujeme školenie o využití informačných technológií pre učiteľov matematiky a vzdelávací cyklus pre študentov základných škol a gymnázií v Antsirabe a Antananarive. O tom, ako to dopadlo, Vám napíšem snáď čoskoro.
|