"Nadra Ianao" alebo po islandsky "þú ert aumingi", v slovenčine voľne - niečo ako "Ty lúzer"...
Tak to by bolo opäť úvodné jazykové okienko. Fakt, že už dokážem aj uraziť kamaráta touto frázou znamená, že sa tu cítim skoro tak fajne ako doma.
Na úvod sľúbený Lemur:
S Maike sa nám totižto podarilo posledný víkend v hlavnom meste stráviť v dažďovom pralese Andasibe. Hady, lemury, dinosaury, chameleóny, chrobáky, draky, pokémony... Skoro všetko toto tu ponúkajú... Ja Vám z toho ponúknem zopár fotiek...
3 druhy lemurov, ktoré sa nám podarilo vidieť. Dokopy na Madagaskare ich je 65 a v NP Andasibe 9.
Had, ktorý ma "osral" od strachu pritom ako som sa s ním fotil:D
Zatiaľ posledný víkend v hlavnom meste to bol preto, že sme už tretí týždeň v Antsirabe, meste 160 kilometrov južne od hlavného mesta, najchladnejšom mieste na Madagaskare (vo výške 1500 m.n.m). Antananarive a Antsirabe, to sú mestá, kde budeme počas našej stáže pôsobiť.
Antsirabe nie je zďaleka také rušné ako Tana, namiesto množstva automobilov sa na prepravu používajú rikše, poháňané cyklistom, bežcom alebo chodcom.
Pre mňa toto mesto žije hudbou, môžete navštíviť jemne jazzový kabaret, kde som už strávil nejeden príjemný večer. V mojej rockovej štvrti, kde bývame s Maike a mladomanželmi Bo a Nosy, je nemálo kapiel, niekedy mám až pocit, že každý hrá na nejaký hudobný nástroj alebo spieva... Večery sa teda trávia pri pivku alebo miestnom rume, jamm session, gitarovačke či karaoke...
Video, zo spomínaného kabaretu. Účasť publika je vždy vítaná a tak som sa pridal aj ja:)
Bicyklový výlet z Antsirabe do Betafo.
Tieto potvorky sme vyprážané papali v sobotu na pikniku. Chutia skoro ako čipsy:)
V Antsirabe sa nachádza aj pivovar... Neďaleko jazera Tritriva sa pestuje pšenica, práve na výrobu pivka.
Spomínané jazero Tritriva, hĺbka 150 metrov, potenciál na Deep Water Solo vysoký:) Lezky som so sebou zatiaľ nemal.
Čo sa týka škôl, tak v Antsirabe pracujeme s dvoma školami, FOFAMA a lycée André Resampa. Medzi zaujímavosti patrí možno aj to, že sme sa ešte nestretli s neochotou. Keď človek niekoho požiada, aby niečo pre neho urobil, robí čo je v jeho silách. Či sa jedná o návštevu hodiny matematiky alebo nemčiny, zorganizovanie školenia pre učiteľov alebo zapožičanie projektoru, každý nás víta s úsmevom a pomôže ako môže.
Treba však ponúknuť aj kritický pohľad. Napríklad vybavenie škôl a skúseností žiakov čo i len s počítačmi sú na zamyslenie. Je vidno, že počítač nie je každodenný spoločník, zdroj zábavy, či priateľ. Už len jednoduché úlohy ako niečo napísať alebo vyhľadať pomocou Google, nie sú pre žiakov samozrejmosťou. Na verejnom lýceu majú síce množstvo počítačov vďaka rozvojovej spolupráci s Nórskom z pred 8 rokov, ale pri práci s množstvom z nich treba mať naozaj trpezlivosť. Windows XP, ktorému skončila podpora v máji tohto roku, je samozrejmosť. FOFAMA napríklad ani nemá pripojenie na internet. Je to internátna škola, kde množstvo študentov aj prespáva. Možno aj preto nás tam vždy vítajú s obrovským nadšením. Projektor, notebook a 3G pripojenie ktoré máme zo sebou obohacuje predstavu miestnych žiakov o živote v iných krajinách sveta, či už u nás na Slovensku, v Nemecku u Maike, alebo inde vo svete vďaka účasti na GTP(Global Teenager Project).
Samozrejme, na Madagaskare existujú aj súkromné školy s modernými počítačovými učebňami, na ktoré bežia napríklad aj reklamy v miestnej televízií, veľká časť študentov si však takú školu dovoliť nemôže.
Naopak, čo však žiakom rozhodne nechýba minimálne pri aktivitách s nami, je motivácia, úsmevy a pozitívna energia, s ktorou sa púšťajú do jednotlivých aktivít a ktorú môžete vidieť aj na nasledovných fotografiách.
2-hodinovka matematiky, rovnice a nerovnice s využitím SCILABu :) (Trieda s cca 60 študentami- na fotke nie sú všetci)
Skupina študentov z verejného lýcea pracujúca s nami na GTP